Keyun Tang (čít. K´jun Tang) z Čínskej akadémie vied, člen Inštitútu geológie a geofyziky a súčasne Národného astronomického observatória je presvedčený, že nové poznatky z oblasti výskumu gravitácie sú v rozpore s Newtonovými zákonmi aj všeobecnou relativitou. Kľúčovú rolu v sérii experimentov zohralo úplné zatmenie Slnka z 22. júla 2009. pokračovanie článku
Ako je možné, že Mesiac spôsobuje výrazne väčšie variácie v prílive a odlive ako Slnko, aj keď jeho príťažlivá sila je na povrchu Zeme 180 krát slabšia !? Prečo je na väčšine miest na Zemi príliv aj odliv dva razy za 24h 50min keď Zem sa za ten čas otočí len raz? Prečo sa prílivová vlna nenachádza priamo pod Mesiacom a prichádza niekoľko hodín pred ním? Nepôsobí snáď gravitácia „instantne"? Alebo, prečo Mesiac obieha okolo Zeme, keď Slnko ho priťahuje až trikrát väčšou silou? pokračovanie článku
Koncom roka 1985 sa na barónove zistenia pozreli Ephraim Fischbach, teoretický fyzik na Purdue University v Indiane a jeho kolega Samuel Anderson. Fischbach zhrnul ich výsledky takto: „Eötvösove testy pravdupovediac ukázali, že objekty padajú v mierne odlišných rýchlostiach v závislosti na atómovom zložení - čím hustejšie atómové jadro, tým pomalší pád. Eötvösovi kolegovia publikovali výsledky až po jeho smrti a odchýlky ignorovali ako štatisticky bezvýznamné." pokračovanie článku
Z fosílneho záznamu vieme, že dinosaurie kosti mali zhruba rovnakú hustotu ako dnešné zvieratá, aj keď viaceré dinosaury boli tri až štyrikrát väčšie než akýkoľvek cicavec žijúci dodnes na súši a pritom boli rovnako čulé a pohyblivé. Nižšia gravitácia na menšej planéte s menším množstvom hmoty podľa teoretikov rastúcej Zeme by mohla byť uspokojivým vysvetlením. pokračovanie článku
Z fosílneho záznamu vieme, že dinosaurie kosti mali zhruba rovnakú hustotu ako dnešné zvieratá, aj keď viaceré dinosaury boli tri až štyrikrát väčšie než akýkoľvek cicavec žijúci dodnes na súši a pritom boli rovnako čulé a pohyblivé. Nižšia gravitácia na menšej planéte s menším množstvom hmoty podľa teoretikov rastúcej Zeme by mohla byť uspokojivým vysvetlením. pokračovanie článku
Z fosílneho záznamu vieme, že dinosaurie kosti mali zhruba rovnakú hustotu ako dnešné zvieratá, aj keď viaceré dinosaury boli tri až štyrikrát väčšie než akýkoľvek cicavec žijúci dodnes na súši a pritom boli rovnako čulé a pohyblivé. Nižšia gravitácia na menšej planéte s menším množstvom hmoty podľa teoretikov rastúcej Zeme by mohla byť uspokojivým vysvetlením. pokračovanie článku
Z fosílneho záznamu vieme, že dinosaurie kosti mali zhruba rovnakú hustotu ako dnešné zvieratá, aj keď viaceré dinosaury boli tri až štyrikrát väčšie než akýkoľvek cicavec žijúci dodnes na súši a pritom boli rovnako čulé a pohyblivé. Nižšia gravitácia na menšej planéte s menším množstvom hmoty podľa teoretikov rastúcej Zeme by mohla byť uspokojivým vysvetlením. Rovnako by to mohlo platiť aj pre gigantickú flóru tej doby. pokračovanie článku
Z fosílneho záznamu vieme, že dinosaurie kosti mali zhruba rovnakú hustotu ako dnešné zvieratá, aj keď viaceré dinosaury boli tri až štyrikrát väčšie než akýkoľvek cicavec žijúci dodnes na súši a pritom boli rovnako čulé a pohyblivé. Nižšia gravitácia na menšej planéte s menším množstvom hmoty podľa teoretikov rastúcej Zeme by mohla byť uspokojivým vysvetlením. Rovnako by to mohlo platiť aj pre gigantickú flóru tej doby. pokračovanie článku
Pre Veroniku a Matúška, ktorí boli ochotní stráviť čas vo veľkej zime, aby mi pomohli s prácou na príjmačky. Na tú školu som sa síce nedostal, ale oni mali z fotiek veľkú radosť a ja takisto. Sú to moji dobrí priatelia a mnoho sme si spolu zažili: kopec srandy na výletoch, na diske, na pive a bryndzákoch, ale bolo aj zopár ťažkých chvíľ. Myšlienka osloviť ich bolo preto celkom prirodzená .... chcel som aby tento krátky fotopríbeh bol zo života. V dobe fotenia boli už čerstvo zamilovaní, takže som ich nemusel veľmi aranžovať... mali len jedno zo svojich "prvých rande". Aj dnes spolu randia, ale už ako manželia ;) pokračovanie článku
tak som si v bratislavskej zoo po rokoch zaspomínal na detské knížky o zvieratkách a niečo pofotil ;)) pokračovanie článku
Najskôr spomalila svetlo na takú rýchlosť, akou sa ráno dopravujete autom do práce. O dva roky zase prišla s tým, že svetlo úplne zastavila. To jej už vynieslo jednak udelenie profesúry na Harvarde, jednak pol milióna USD z MacArthurovej nadácie na ľubovoľné použitie. Tentoraz profesorka fyziky Lene Vastergaard Hau objavila „kameň mudrcov" a zmenila svetlo na hmotu a vice versa! Opäť raz otriasla vedeckým presvedčením o povahe vecí v prírode. pokračovanie článku
Odborníci z londýnskej Imperial College sa spolu s kolegami zo Švajčiarska pokúšajú dokázať, že Albert Einstein sa mýlil, aspoň čo sa týka vlastností hmoty. Vedci totiž vyrobili zariadenie, vďaka ktorému je vidieť skrz inak nepriehľadné objekty. Podobne ako superman svojím röntgenovým zrakom. pokračovanie článku
Allaisova práca sa ohraničuje na analýzu experimentálnych dát, jediný skutočný zdroj našich vedomostí, a obzvlášť na analýzu nových experimentálnych dát, otvárajúcich perspektívy v štyroch súvisiacich oblastiach výskumu, ako sú: správanie kyvadla; optické odchýlky pozorovacích prístrojov a kolimátorov (zameriavací prístroj); až doteraz nezaznamenané pravidelnosti v experimentoch Esclangona; a podobné javy v D.C Millerových pozorovaniach s interferometrom. pokračovanie článku
Počas čiastočného zatmenia Slnka 30. júna 1954, jeden z Allaisovych asistentov zaznamenal, že kyvadlo začalo rapľovať. Na začiatku zatmenia sa smer hojdania kyvadla začal náhle meniť na opačný. K najväčšiemu vychýleniu zo smeru došlo 20 minút pred vrcholom zatmenia, keď Mesiac prekrýval značnú časť povrchu Slnka. Potom sa hojdanie kyvadla vrátilo do normálu. Akoby bolo kyvadlo nejako ovplyvnené zoradením Zeme, Mesiaca a Slnka do jednej línie. pokračovanie článku
Počas čiastočného zatmenia Slnka 30. júna 1954, jeden z Allaisovych asistentov zaznamenal, že kyvadlo začalo rapľovať. Na začiatku zatmenia sa smer hojdania kyvadla začal náhle meniť na opačný. K najväčšiemu vychýleniu zo smeru došlo 20 minút pred vrcholom zatmenia, keď Mesiac prekrýval značnú časť povrchu Slnka. Potom sa hojdanie kyvadla vrátilo do normálu. Akoby bolo kyvadlo nejako ovplyvnené zoradením Zeme, Mesiaca a Slnka do jednej línie. pokračovanie článku
bádateľ
