reklama

Ako francúzsky ekonóm Maurice Allais spôsobil krízu vo fyzike/ II.

Počas čiastočného zatmenia Slnka 30. júna 1954, jeden z Allaisovych asistentov zaznamenal, že kyvadlo začalo rapľovať. Na začiatku zatmenia sa smer hojdania kyvadla začal náhle meniť na opačný. K najväčšiemu vychýleniu zo smeru došlo 20 minút pred vrcholom zatmenia, keď Mesiac prekrýval značnú časť povrchu Slnka. Potom sa hojdanie kyvadla vrátilo do normálu. Akoby bolo kyvadlo nejako ovplyvnené zoradením Zeme, Mesiaca a Slnka do jednej línie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

V čase, keď vyšiel článok Goverta Shillinga (2004) sa ešte stále čakalo na výsledky štúdie NASA. Na jej internetových stránkach sa vtedy nachádzali iba predbežné výsledky v podobe video záznamov z kyvadlových experimentov z Rakúska a Nemecka a ani dodnes sa nič nezmenilo!!! Nie všetky výskumné centrá odovzdali výsledky NASA, ale zverejnili ich nezávisle. Henry Aujard, inžinier a spolupracovník profesora Allaisa, napísal článok, v ktorom predstavil historický náhľad na danú tému a recenzie pokusov zopakovať Allaisove hypotézy v súvislosti so zatmením Slnka v auguste 1999. Článok bol publikovaný najprv vo francúzskej tlači a v lete 2001 aj v americkom 21st CENTURY. Tu je to podstatné, čo vyplýva už z nadpisu:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štúdie zatmenia z 99-teho preukázali, že „Allais efekt" je skutočný!

/Henry Aujard/

Výsledky Experimentov

„V Bukurešti, Rumunsko, sa profesor Ieronim Mihaila rozhodol spolu s tímom ďalších profesorov uskutočniť novú sériu experimentov počas zatmenia Slnka v auguste 1999. Tieto nové experimenty perfektne potvrdili výsledky podobných starších experimentov vykonaných v rokoch 1960 až 1981. Mihailov tím sa teda rozhodol prezentovať tieto výsledky v správe pre Francúzsku akadémiu vied «na počesť profesora Allaisa». Profesor Mihaila a ďalšie rumunské univerzity sa posledne odhodlali uskutočniť novú sériu testov s kyvadlami. Antonio Iovane uskutočnil testy v Margiano, Taliansko, pričom použil 5,5 metrové kyvadlo bez akéhokoľvek počiatočného pohybu. Počas zatmenia kyvadlo vykazovalo spontánny pohyb, prudší než sa dal pozorovať kedykoľvek predtým, a preto sa mohol pripísať «Allais efektu». Vo svojich rozsiahlych testoch Iovane pozoroval, že zachytenie anomálií je ovplyvnené (aspoň čo sa týka vysokofrekvenčných komponentov) dĺžkou kyvadla, a preto aj periódou kmitania. Krátke kyvadlo vykazuje zreteľnejšie odchýlky než dlhé kyvadlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nespoľahlivosť dát z gravimetrov

Iovane, ktorý preskúmal niektoré experimenty s gravimetrami, sa domnieva, že pri pokusoch s gravimetrami na princípe pevnej pružiny možno uvažovať obdobne, čo pochopiteľne vedie k zmiešaným výsledkom zaznamenaným takýmito zariadeniami. Taktiež pozoroval, že supravodičové gravimetre, ktoré jasne vykazujú nulové výsledky (aspoň čo sa týka krátkych periód), môžu byť necitlivé na «Allais efekt» kvôli bežnému «nízko-priepustnému» filtrovaniu «raw» dát. Iovane prišiel k záveru, že «dostupné dáta z gravimetrov nie sú dostatočné, aby spochybnili ,Allais efekt´, ktorý je jasne prítomný v experimentoch s inými prístrojmi».

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už v predchádzajúcom období profesor Shu-Wen Zhou z Univerzity v Huarazhong v Číne publikoval článok potvrdzujúci existenciu gravitačných anomálií pri zatmeniach, zaznamenaných s prístrojom špeciálne navrhnutým kvôli tomuto efektu. Referovanie o veľmi pozitívnych výsledkoch je obdobné ako to, čo sa vzťahuje na Allaisovo kyvadlo.

V skutočnosti je «efekt zatmenia» iba zvláštny prípad omnoho širšieho fenoménu vo vesmíre - anizotropie.

21st Century Science & Technology, Summer 2001, p.28-31

http://allais.maurice.free.fr/English/media18-5.htm

http://xoomer.virgilio.it/antiovan/

Nezávislé zistenia profesora Shu-wen Zhoua sú jednoducho jedinečné: v priebehu zatmení Slnka a Mesiaca sa pozorovali abnormálne fyzikálne javy. Tie okrem anomálii spomenutého prístroja, ktorý zaznamenával horizontálne oscilácie, zahrňovali zmenu rýchlosti pri atómových hodinách (pri viacerých hodinách súčasne a pri troch rôznych zatmeniach: v rokoch ´87, ´88 a ´90!), posun vlnovej dĺžky v spektrálnej analýze chemických prvkov, zmeny vo vzore sekvencie zrnitosti kryštálov. http://home.t01.itscom.net/allais/blackprior/zhou/zhou-3.pdf

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ieronim Mihaila potvrdil existenciu «Allais efektu» aj pri dvoch ďalších zatmeniach: 31. mája 2003 a 3. októbra 2005. Francúzska akadémia neprijala jeho správy s patričnou vážnosťou, resp. ich odignorovala. To bol zrejme dôvod Almeidových obvinení smerujúcich na vedeckú komunitu. Ďalším dôvodom je fakt, že NASA po predčasnom odchode vedúceho projektu prešla do štádia mlčania, a tak sa Maurice Allais nikdy nedočkal plánovanej návštevy Davida Noevera v Paríži a nedočkal sa ani náhradnej osoby, ktorá by projekt dokončila. Mnohí sa domnievajú, že dôvodom nezverejnenia môže byť projekt výskumu antigravitačných zariadení, na ktorom NASA pracovala. http://www.cybercitycafe.com/explore/gravity.html, http://www.milesmathis.com/allais.html

Trvalo opäť niekoľko rokov, kým sa v júli 2009 objavila nová správa (krátená verzia)v New Scientist (od r. 2004 prebiehalo totiž publikovanie výsledkov prevažne na internetových stránkach jednotlivých výskumných tímov):

Zatmenie podnietilo pátranie po zvláštnostiach gravitácie

/Phil McKenna/

„Počnúc od vzdialených observatórií na Tibetskej náhornej plošine až po jaskyňu v predmestí Šanghaja, čínski výskumníci sa tento týždeň chystajú na ambiciózny experiment storočia. V pláne je preskúmať kontroverzný názor - ktorému sa chce prizrieť iba zopár ľudí na západe, totiž tí, čo majú prostriedky alebo motiváciu - možnosť, že počas úplného zatmenia Slnka gravitácia náhle na chvíľku poklesne.

V čase, keď New Scientist ide do tlače, geofyzici z Čínskej akadémie vied pripravujú zoskupenie citlivých prístrojov na šiestich stanoviskách naprieč Čínou na snímanie gravitácie v stredu 22. júla, kedy zatmenie prejde juhom krajiny. Experimentátori dúfajú vo výsledky, ktoré sa budú analyzovať v nasledujúcich mesiacoch, a ktoré raz a navždy potvrdia, že anomálne fluktuácie zaznamenané v priebehu uplynulých zatmení (Čína 1997, Zambia 2001, Austrália 2002) sú skutočným fenoménom a nie len experimentálnym artefaktom. «Bolo by to revolučné, ak by sa ukázal tento fenomén ako pravdivý,» hovorí Chris Duif z Delft University v Holandsku. «Nie som vskutku presvedčený, že anomália skutočne existuje». Väčšina vedcov mimo Číny má podobný názor.

Experiment Čínskej akadémie vied z roku 1997 v Mohe v Severovýchodnej Číne poskytol jeden z najlepších dôkazov. Ale väčšina týchto testov sa vyznačovala iba jedným či dvoma kyvadlami alebo gravimetrami nastavenými blízko seba. Výsledky zostávajú nerozhodné. Pri zatmení v roku 1999 NASA zorganizovala mnohostranný experiment, ale vedúci výskumného projektu odišiel skoro po zatmení a zistenia sa nikdy nepublikovali.

V prípravnej akcii na zatmenie 22. júla tím pod vedením Keyuna Tanga z Čínskej akadémie vied pripravil 8 gravimetrov a 2 kyvadlá a rozmiestnil ich na šiestich monitorujúcich staniciach. Výskumníci dúfajú, že dlhá vzdialenosť medzi stanicami - zhruba 3000 km medzi najvýchodnejšou a najzápadnejšou stanicou - a množstvo a rozličnosť nástrojov eliminuje možnosť prístrojového pochybenia alebo lokálnych atmosférických záchvevov. Každé pozorovacie stanovište je stanicou Čínskej seizmologickej kancelárie, či už vo vnútri jaskyne alebo v odľahlej oblasti, kde je pohyb ľudí minimálny. Budú tiež monitorovať zmeny v teplote a tlaku vzduchu, rovnako ako aj seizmické poruchy, ktoré by mohli ovplyvniť ich výsledky.

«Ak bude naše zariadenie pracovať správne, máme šancu povedať, že anomália je napriek všetkým pochybnostiam skutočná,» verí Tang. «Ďalšia príležitosť tak skoro nepríde. S časom trvania viac ako 5 minút je táto udalosť najdlhšie trvajúcim úplným zatmením Slnka predpovedaným pre toto storočie. Navyše sa objaví v čase, keď bude Slnko vysoko na oblohe, čo by malo znamenať, že akákoľvek gravitačná anomália by sa mala objaviť v plnej sile.»

Tang sa pre New Scientist vyjadril, že dlhé roky pracoval na teórii vysvetľujúcej zjavné anomálie. Dúfa v skoré publikovanie svojich myšlienok. «Myslím, že je potrebné znova preštudovať Newtonove zákony a všeobecnú relativitu, aby sa ukázalo, či sú správne bezo zvyšku, alebo len čiastočne.»

Zdroje:

http://www.newscientist.com/article/mg20327183.800-eclipse-sparks-hunt-for-gravity-oddity.html

http://www.newscientist.com/article/dn17481-july-eclipse-is-best-chance-to-look-for-gravity-anomaly.html

http://www.spacedaily.com/news/china-01zi.html

Phil McKenna sa vôbec nezmienil, ako sa darilo Thomasovi Goodeymu! Nuž, Goodeyho prácu môžeme sledovať na jeho webovej stránke. Verejnoprávne ani súkromné média pochopiteľne nemajú veľký záujem o jeho «odbojovú činnosť ».

Vieme zistiť, že rok 2005 nepriniesol žiadne potvrdzujúce zistenia. Ten nasledujúci, 29. marca 2006 pri úplnom zatmení Goodey spolupracoval s fínskymi vedcami, ktorí v Turecku pozorovali účinok na gravimetre, ale tento nebol natoľko výrazný, aby sa ním mohli pochváliť. A 22. septembra, keď sa čakalo na «rozhodujúci test», spolupracoval s rumunskými vedcami. Tí mohli o rok na pojednávaniach siedmeho európskeho stretnutia Spoločnosti pre vedecké bádanie prezentovať s radosťou výsledky - ktoré raz znova potvrdili existenciu «Allais efektu» -: jednak zmenu rýchlosti otáčania dráhy kmitania kyvadla a taktiež zmenu periódy kmitania, ktorú na počesť rumunských vedcov, pozorujúcich tento jav v r. 1961, pomenovali « Jeverdan-Rusu-Atonescu efektom». Podarilo sa im dokázať existenciu kvantizácie azimutu dráhy kmitania kyvadla, ktoré možno považovať za kvantový oscilátor. Tým by sa potvrdzovala aj existencia kvantovej mechaniky na kozmickej úrovni! Jednoducho povedané, jeho dráha je určovaná konfiguráciou nebeských telies v slnečnej sústave.

Zaujímavá bola aj Goodeyho spolupráca s nemeckým Inštitútom pre výskum gravitácie, kde rovnako 22. septembra 2006 zaznamenali účinok zatmenia na pohyb parakónického kyvadla. Ich zistenia pôsobili skutočne prevratne a boli zverejnené na ich webovej stránke. Krátko po zatmení vyšiel aj tento Newsletter (nekrátene):

INSTITUT FUR GRAVITATIONSFORSCHUNG (Inštitút pre výskum gravitácie)

Newsletter 29.sep. 2006

„Počas zatmenia Slnka v Paríži 30. júna 1954 prof. Allais dokázal "Allais efekt". V tento osobitný deň sa na nebi objavila konštelácia storočia, v tom čase zjavne nepovšimnutá.

Presne v priebehu Allaisových meraní, tri nebeské telesá: Slnko, Mesiac a Jupiter sa zoradili v takomto poriadku v takmer perfektnom zákryte ( z pohľadu pozorovateľa v Paríži) Túto konšteláciu s najväčšou planétou Jupiter nezaznamenal prof. Allais, ba ani ďalší, ktorí sa zaoberali "Allaisovým efektom". Vyzerá to tak, že táto skutočnosť sa nebrala do úvahy ani nasledujúcich 52 rokov, ako jasne potvrdil Thomas Goodey, špecialista medzi «lovcami zatmení».

Gödeho vedecká nadácia pokračovala v myšlienke lepšie preskúmať presnú pozíciu Jupitera 30. júna 1954. «Vďaka našim meraniam s parakónickým kyvadlom sme hlboko presvedčení, že kyvadlo reagovalo nielen na Slnko a Mesiac, ale tiež nečakane silno na veľmi masívny Jupiter.» Tieto pozorovania a fakt, že počas Allaisovchch meraní zohrával Jupiter nepovšimnutú úlohu, sú absolútne niečím novým.

22. septembra 2006, v deň zatmenia Slnka, ktoré bolo možné vidieť len na južnej pologuli, kyvadlo Gödeho vedeckej nadácie reagovalo presne podľa očakávaní. V čase zatmenia kyvadlo prudko a veľmi zreteľne zmenilo uhol smeru kmitania, hoci vtedy boli v línii za sebou iba Slnko a Mesiac ( z tohto bodu to nebolo možné pozorovať, ale kyvadlo reagovalo). Približne o dve hodiny neskôr, keď sa objavil Jupiter na zenite, kyvadlo reagovalo znova s očakávaným jasným výkyvom (tentoraz menším než bol predošlý).

Hlavné dôvody, prečo "lovci zatmení" nezaznamenali žiadne jednoznačné účinky v minulosti, sa zakladajú na nesprávnych metódach merania. V prvom rade, séria meraní sa robila len pár dní tesne pred a po zatmení, a tak mali k dispozícii len málo údajov na porovnanie. Po druhé, cykly merania trvali obyčajne iba 12 minút.

Ako výsledok takmer 6 mesačnej nepretržitej série meraní má Gödeho vedecká nadácia teraz dostupné veľké množstvo dát na porovnanie. Zmena cyklu merania bola najdôležitejším faktom pre výskumníkov nadácie. Namiesto 12 minútových intervalov merajú nepretržite jednu celú hodinu.

Počas toho je veľmi jasne vidieť, ako sa vyvíja uhol smeru kmitania a aké faktory tu pôsobia (totiž Slnko, Mesiac, ako sa pozorovalo minulý týždeň, a s nečakane veľkou pravdepodobnosťou aj Jupiter).

V súčasnom štádiu našich poznatkov sa doteraz nik nedokázal vyjadriť k tejto skutočnosti."

Zdroj: http://www.gravitation.org/E_Pressetext_Allais.pdf

Prekvapujúco, 6.02.2008 13:29:00 sa na ich stránke objavil Newsletter: „Prehodnotenie Allais efektu" a bol formulovaný ako reakcia na článok Goverta Shillinga v New Scientist z 2004. Popreli všetky dovtedajšie zistenia a v závere stálo: „Rýchla rotácia zaznamenaná niekoľkými pozorovateľmi bola s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinená slabými alebo vzdialenými zemetraseniami alebo chvením, spôsobeným ľuďmi. (Takže nejestvuje žiaden univerzálny kľúč v Einsteinovej skrini, čakajúci kým ho niekto objaví - Sorry!) "

Vyzerá to tak, akoby ich navštívili muži v čiernom a donútili napísať toto rezolútne odvolanie. Už ho stihli aj vylepšiť a dnešný text je o niečo prepracovanejší - pridali viac matematiky a už nie je formulovaný ako odpoveď na článok Goverta Shillinga. Pochopiteľne, ani v starej ani v novej verzii sa Thomas Goodey k slovu nedostal. http://www.gravitation.org/Allais-Pendel_omega_E.pdf

Za zmienku určite stojí aj ich newsletter upozorňujúci na dokument z dňa 31. januára 2007 televízie Arte: "Und sie bewegt sich noch": („A predsa sa točí"), v ktorom sa objavilo ich kyvadlo v krátkom zábere. V tomto dokumente profesor Meyer predstavuje hypotézu, podľa ktorej existuje priamy súvis medzi zatmeniami, rotáciou Zeme, kyvadlovými anomáliami a následnými zemetraseniami, kedy sa uvoľňuje vnútorný tlak na zemskú kôru. Kontinenty sa tak vzďaľujú súčasne od stredu Zeme aj od seba navzájom a rastie nové oceánske dno. Napríklad Východotichomorský prah o 12 až 16 cm za rok ! Zároveň spochybňuje význam subdukcie, keďže priame dáta svedčia len o raste oceánskeho dna. Zastáva názor, že naša planéta sa neustále zväčšuje, pričom tento rast je ovplyvnený kozmickými udalosťami, a preto nerovnomerný. http://www.gravitation.org/E-Newsletter_Jan_2007.pdf (http://www.globalchange.umich.edu/globalchange1/current/lectures/evolving_earth/tectonic_map.jpg, http://en.wikipedia.org/wiki/File:Earth_seafloor_crust_age_1996.gif )

Pred zatmením z 29. marca 2006, ktoré križovalo Stredomorie, Meyer predpovedal, že po niekoľkých dňoch dôjde k zemetraseniam. Už deň po tom sa objavilo prvé stredne veľké zemetrasenie pri Cypre, dva dni po zatmení pri Kréte a ešte v ten istý deň zasiahli západný Irán tri veľké zemetrasenia a zomrelo najmenej 70 ľudí, päť dní po zatmení zasiahla séria otrasov grécky ostrov Zakhyntos a nedala mu pokoj dva týždne! http://video.google.com/videoplay?docid=6502448681363777247&ei=Ka76SZH_KIn4-gGkrp2gCg&q=wachsende+erde&hl=en#

To by potvrdzovalo oprávnenosť návrhu rumunského astronóma Dimitrieho Oleniciho z planetária Suceava na vznik nového vedeckého smeru: „kozmickej seizmológie". Experimentmi s kyvadlami strávil už rekordných 4 000 hodín: „Najzaujímavejším faktom, ktorý sme si uvedomili počas našich experimentov, bolo koniec koncov to, že v priebehu konjukcií planét (heliocentrických aj geocentrických) sa objavilo nielen veľké množstvo anomálií v pohybe kyvadla, ale tiež množstvo prírodných katastrof, ako sú zemetrasenia, vulkanické erupcie, prudké búrky a záplavy a rôzne s transportom súvisiace bizarné katastrofy. Napríklad, fakticky zároveň s tým, ako sa moment katastrofy priblížil k raketoplánu Kolumbia, päť nebeských telies - Neptún, Slnko, Mesiac, Zem a Jupiter sa vzájomne zoradili v jednej línii. Je veľmi pravdepodobné, že tento zákryt vyvolal v atmosfére Zeme prílivovú vlnu a perturbácie na hladine orbity raketoplánu, čo znamenalo, že jej uhol návratu do atmosféry nebol ten správny. Malo to za následok, že 2. február 2003 sa zapísal do dejín Ameriky ako tragický." http://home.t01.itscom.net/allais/whiteprior/olenici/olenici2001.pdf

Skutočnosť, že môže ísť o rozsiahly fenomén, dosvedčuje aj grécka štúdia zo zatmenia Slnka z 29. marca 2006. Množstvo výskumných centier sledovalo vplyv na všetky vrstvy atmosféry a dokonca aj biosféry. Napríklad v ionosfére pozorovali „zatmením indukované gravitačné vlny s amplitúdou narastajúcou smerom hore." Dalo by sa povedať, že ionosféra sa vlnila ako koberec. Iné štúdie (z 1995, 1999, 2003 a 2006) rovnako zaznamenali zmeny v ionosfére, v magnetickom poli Zeme či poruchy v prenose rádiových vĺn.

http://www.atmos-chem-phys.net/8/5205/2008/acp-8-5205-2008.pdf

Thomas Goodey sa rozhodne nevzdáva a keď zatmenie Slnka 1. augusta 2008 prechádza severnými oblasťami Kanady, Grónska, Ruska, Mongolska a Číny, získava hodnotné dáta. Jeden ukrajinský tím a dva rumunské operovali vo vzájomnej vzdialenosti 440 km. Všetky tri tými pozorovali na rôznych prístrojoch nevysvetliteľné anomálie, ktoré na seba vzájomne časovo nadväzovali. V júli 2009 bol v Japonsku, ale nič nezaznamenal.

Objavili sa však predpovede softvérového programátora Brittonea LaRochea ohľadom zemetrasenia a tsunami v Japonsku v súvislosti s júlovým zatmením. Boli presné na 100%!

http://www.torquepowered.com/community/blog/view/15946/3

V júli 2009 na opačnej strane Zemegule zaznamenali na atlantickom pobreží od Mainu po Floridu mysteriózne veľké prílivy.

http://www.wired.com/wiredscience/2009/07/hightides/

V roku 1999 singapurskí vedci z Tropical Marine Science Institute zaznamenali hneď dvakrát najväčšie prílivové vlny za uplynulých 23 a pol roka a spájali ich aj s takými faktormi, ako je zoradenie Zeme, Mesiaca a Slnka v línii smerujúcej k centru Galaxie. http://censam.mit.edu/publications/pavel09.pdf

Potvrdili sa aj mnohé ďalšie predpovede, napríklad tie od Švajčiara Hansa Lehnera, prezidenta ISQP /ISQR v súvislosti so zatmeniami, konjukciami planét a následnými zemetraseniami. Bohužiaľ, ich ignorovanie si vyžiadalo ľudské obete. http://www.rqm.ch/pressespiegel.htm http://www.rqm.ch/earthquake_warnings_with_magnitu1.htm

Je skoro neuveriteľné, že drvivá väčšina mainstreamových vedcov odmieta vidieť akékoľvek súvislosti. Mala by obrátiť svoju pozornosť z nenásytných čiernych dier a bielych trpaslíkov opäť na našu modrú planétu a dôsledne sledovať ako „dýcha"; ocenili by sme viac bezpečnejší život - veď ich napokon platíme z našich daní. Keď porozumejú lepšie nášmu svetu, iste budú lepšie rozumieť aj tým vzdialeným.

Dobrou správou je, že čínska štúdia nevyšla naprázdno. Túto neoficiálnu správu mi potvrdil aj vedúci projektu Keyun Tang:

„ Počas zatmenia 22. júla 2009 sme získali veľmi dôležité dáta vrátane gravitačných anomálií a kyvadlových anomálií . Niektoré výsledky sú v štádiu publikovania, ostatné by sa mali zverejniť v nasledujúcich mesiacoch..."

Podrobnejší zoznam literatúry nájdete v prvej časti: http://katona.blog.sme.sk/c/228217/Ako-francuzsky-ekonom-Maurice-Allais-sposobil-krizu-vo-fyzike-I.html

Dominik Katona

Dominik Katona

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

- geografia, veda, cestovanie, šport Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu