Expandujúca Zem zrejme pochovala dinosaurov III.

Autor: Dominik Katona | 25.8.2010 o 18:59 | (upravené 25.8.2010 o 20:47) Karma článku: 7,86 | Prečítané:  2723x

Z fosílneho záznamu vieme, že dinosaurie kosti mali zhruba rovnakú hustotu ako dnešné zvieratá, aj keď viaceré dinosaury boli tri až štyrikrát väčšie než akýkoľvek cicavec žijúci dodnes na súši a pritom boli rovnako čulé a pohyblivé. Nižšia gravitácia na menšej planéte s menším množstvom hmoty podľa teoretikov rastúcej Zeme by mohla byť uspokojivým vysvetlením.

mapa sveta zo 17.stor.

 

Rozmach zámorských plavieb v 15. až 18. storočí napomohol už relatívne presné mapy. Učenci boli pri ich skúmaní prekvapení najmä obrysmi pobrežia Afriky a Južnej a Severnej Ameriky. Vyzeralo to totiž tak, že keď sa posunú k sebe, perfektne pasujú. Snáď prvý historický záznam o tomto poznatku je už z roku 1620 od Francisa Bacona, anglického filozofa a štátnika.

Sniderova mapa

V roku 1858 Antonio Snider, Američan pracujúci v Paríži, publikoval knihu o pohybe kontinentov. Uverejnil tiež kresbu spojeného kontinentu. Tá zobrazovala spojenú aj Európu so Severnou Amerikou a dokonca i Austráliu spojenú s východnou Afrikou.


Alfred Wegener

Alfred Wegener a jeho rekonštrukcia Pangey

wenerova pangea

pangea

Pangea - súčasná rekonštrukcia


Táto práca zostala v nasledujúcich rokoch nepovšimnutá, ale tému v roku 1915 oživilo vydanie knihy nemeckého vedca a polárneho bádateľa Alfreda Wegenera s názvom Pôvod kontinentov a oceánov. Wegenerova práca si na rozdiel od Sniderovej získala značnú pozornosť a podporu. Objasňovala mnoho a v zásade jej ani nechýbala logika, ale väčšina autorovych dôkazov bola rozvláčna a jeho hypotéza nedokázala vysvetliť geologický mechanizmus riadiaci kontinentálny drift - napríklad ako by sa mohla indická doska, dávnoveká skala, ktorá je v podstate „zvarená" s ostatnou kôrou, uvoľniť a sťa baran naraziť do Ázie. A následne postupovať ďalej s takou silou, že mohlo spôsobiť obrovské vrásy dnes známe ako Himaláje.

posun Indickeho subkontinentu


horstvo azie

...tak toto dokázala India svojim nárazom?!

...možno jej pomohla Kórea ;)

 


------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Jednu štvrtinu zemského povrchu pokrývajú vrchy majestátne siahajúce do výšok viac ako 1000 m nad morom.

Čo sa týka vzniku pohorí, je zaujímavosťou, že žiaden z veľkých nevulkanických horských reťazcov na našej planéte, či už Alpy, Andy alebo Himaláje, nie je starší viac než 100 miliónov rokov. Napríklad Alpy mali vzniknúť pred 30-35 miliónmi rokov. Akokoľvek, skôr než kolízii tektonických platní, hypotéza rastúcej Zeme pripisuje ich formáciu naskladaniu a tvorbe záhybov v kôre. Pretože zemská kôra je z granitu a je veľmi hrubá, má tendenciu zachovať si pôvodné zakrivenie. Potom, ako sa gravitácia snaží napraviť zakrivenie a prispôsobiť ho novému povrchu, kôra praská, láme sa a vyhadzuje vrásy vo veľkosti pohorí ako sú dnešné Himaláje (tie, mimochodom, s vekom približne 10 miliónov rokov, patria medzi veľmi mladé pohoria).


formovanie pohorii


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------




Bullardova pangea

Bullardova pangea


V priebehu ďalších rokov podpora tejto hypotézy opäť ochabla a stagnovala až do roku 1964 (resp. 1965), keď Sir Edward Bullard publikoval prácu, ktorá zahrňovala počítačom spracované spojenie obrysov pobreží Južnej a Severnej Ameriky proti Afrike a Európe. Keďže sa táto práca zakladala na práci počítača, samozrejme sa javila byť aj správna. Od tohto momentu kontinentálny drift konečne získal všeobecné uznanie a dnes - napriek tomu, že si vyžaduje veľmi radikálnu geomorfologickú zmenu vo veľmi krátkom období geologického času - sa stal prijímaným poznatkom. V podstate sa  považuje za fakt. Významne k tomu prispelo aj prijatie platňovej tektoniky, súhlasnej s Wegenerovým kontinentálnym driftom (posunom), na formulovaní ktorej sa podielal anglický geológ a priekopník v rádiometrickom datovaní. Predložil hypotézu o konvenčnom prúdení v plášti vplyvom tepla z nukleárnych reakcií. Seizmológovia Kiyo Wadati a Hugo Benioff po nezávislom výskume hĺbkovej seizmickej aktivity v 1930-tych rokoch navrhli existenciu toho, čo poznáme ako Wadati-Beniofove zóny (subdukčné zóny pod kontinentmi).

Hoci nie je to tak dávno, čo sa časť vedcov prikláňala k jednoduchšiemu riešeniu, ktoré sprevádzalo myšlienku posunu kontinentov v podstate od začiatku.

charles darwin

darwinova lod beagle

Darwinova loď H.M.S. Beagle v Patagónii

Pri svojej druhej plavbe s plachetnicou Beagle v rokoch 1834-1835 teoretizoval Charles Darwin o tom, že expandujúca zem by mohla vysvetliť „preklopenie" kontinentálnej masy v Južnej Amerike, čo sa prejavilo vznikom stupňovitých rovín, ktoré charakterizujú vyzdvihnuté pláže v Patagónii a na západnom pobreží zasa vznikom pohoria Andy, ktoré lemuje hlboká oceánska priekopa. Neskôr sa vzdal tejto myšlienky a ako riešenie navrhol, že oceánske dno klesalo, kým pohoria rástli.


vyzdvihnute plaze v Patagonii

Vyzdvihnuté pláže v Patagónii


V roku 1859 sa expanziou Zeme zaoberal istý Alfred Drayson v knihe The Earth We Inhabit: its Past, Present and Probable Future (Zem na ktorej žijeme:jej minulosť, súčasnosť a možná budúcnosť). Táto kniha vyšla len rok po tom, čo Snider publikoval jeho prvú prácu o kontinentálnom drifte.  Niektoré z Draysonových pozorovaní sú platné dodnes. Zaznamenal nevysvetliteľné zlomy v podmorských kábloch. V tých časoch boli umiestnené v pevných železných trubkách. Ak by sme sily pretrhávajúce podmorský kábel aplikovali pozdĺž jeho celej dĺžky, potom by expanzia mohla byť v miere, ktorú navrhoval Drayson (6000cm/rok). V skutočnosti tieto sily predpokladane pôsobili iba v stredooceánskych chrbtoch, čiže v podstate na miestach, kde sa káble poškodili.

---------------------------------------------------------------------------------------------

minulosť

súčasnosť

budúcnosť

Rekonštrukcia podľa Scaleru (fialová farba zobrazuje zónu najintenzívnejšieho rastu oceánskeho dna)

-----------------------------------------------------------------------------------------------


V rokoch 1889 a 1909 Roberto Mantovani publikoval hypotézu o expanzii Zeme a kontinentálnom drifte. Domnieval sa, že súvislý kontinent pokrýval celý povrch menšej Zeme. Tepelná expanzia viedla k vulkanickej aktivite, ktorá prelomila masy zeme na menšie kontinenty. Tieto kontinenty sa od seba navzájom vzďaľovali kvôli pokračujúcej expanzii v mieste, kde sa roztrhli a ktoré dnes pokrývajú oceány.  Hoci sa Alfred Wegener zmienil o určitých podobnostiach s jeho hypotézou kontinentálneho driftu, nezmienil sa však, že príčinou driftu v Mantovaniho hypotéze bola expanzia. Expanziu totiž považoval za určitú formu extrémizmu, ktorej sa treba vyhnúť.

Keď Ott Christoph Hilgenberg (1896-1976) publikoval svoju klasickú monografiu Vom wachsenden Erdball (O rastúcej Zemeguli) v roku 1933, s veľkou pravdepodobnosťou si nebol vedomý, že hypotéza expandujúcej Zeme sa objavila už skoršie. Akokoľvek, svoju knihu z 1933 venoval Wegenerovi ako pôvodnej inšpirácii pre svoje myšlienky... Hilgenberg vytvoril glóbusy z dreva, na ktorých zobrazil Zem v rôznych fázach expanzie a podobne ako Samuel Warren Carey (1911-2002) v Austrálii si uvedomil, že kontinenty v Tichom, Indickom a Južnom oceáne taktiež pasujú spolu, ale ako jedna masa pokrývajúca Zem o polovicu menšiu, ako je tá dnes.


hilgenbergove globusy expandujucej zeme


Otto Von Hilgenberg



Toto video v angličtine o Expandujúcej Zeme je peklad časti pôvodne nemeckého dokumentu z televíznej stanice Arte:


.... postupne sa približujeme k súčasnosti...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.


Už ste čítali?