Gravitácia mení svoju tvár I

Autor: Dominik Katona | 22.11.2010 o 22:28 | (upravené 8.1.2013 o 5:04) Karma článku: 7,23 | Prečítané:  2513x

Koncom roka 1985 sa na barónove zistenia pozreli Ephraim Fischbach, teoretický fyzik na Purdue University v Indiane a jeho kolega Samuel Anderson. Fischbach zhrnul ich výsledky takto: „Eötvösove testy pravdupovediac ukázali, že objekty padajú v mierne odlišných rýchlostiach v závislosti na atómovom zložení  - čím hustejšie atómové jadro, tým pomalší pád. Eötvösovi kolegovia publikovali výsledky až po jeho smrti a odchýlky ignorovali ako štatisticky bezvýznamné."

 


V prvej časti opisujem konfrontáciu tradičných vedeckých predstáv a teórii o gravitácii s najnovšími výskumami.

V druhej časti približujem novú hypotézu objasňujúcu možnú podstatu gravitácie.

 


 

 

Tiaž sa dá merať a pocit tiaže možno mať iba vtedy ak gravitačnej sile odporuje druhá, opačná sila. Prakticky to znamená, že ak by Zem nemala žiadnu atmosféru a niekto by nás vyhodil z rakety  pár kilometrov  nad povrchom, cítili by sme beztiažový stav.  Keby nám ešte zaviazal oči, vôbec by sme si neuvedomili, že sa približujeme k Zemi zvyšujúcou sa rýchlosťou. Gravitáciu ako silu by sme tak pocítili až v momente stretu so Zemou ;-P   A čo je ešte zaujímavejšie, keby z rakety s nami vyhodil súčasne aj sto kíl peria a sto kíl železa (nemusíte teraz rozmýšľať čo je ťažšie), pozorovateľ na Zemi by videl dopadnúť všetky objekty súčasne! Gravitácia sa teda prejavuje v prvom rade AKCELERÁCIOU a hmotnosť až do momentu stretu telies akoby nehrala žiadnu rolu.

 

 

jablko a pierko voľný pád

Naoko nevidieť žiaden rozdiel a tak sa zdá Galileov predpoklad z 1638 potvrdený: Všetky objekty padajú k Zemi s rovnakou akceleráciou - zvyšujúcou sa rýchlosťou. Galileo takmer určite nehádzal delové gule zo šikmej veže v Pise, ako sa traduje, aby zistil čo sa stane. Ale uskutočnil menej nebezpečný experiment. Gule rôznych hmotností nechal kotúľať sa hore a dole po naklonených plochách. Tieto rampy ich postupne spomaľovali, čím bol efekt gravitácie priamo pozorovateľný.

galileove rampy

 

Tým bol názor Aristotela, ktorý dovtedy panoval, vyvrátený. Aristoteles sa totiž mylne domnieval, že ťažšie objekty padajú rýchlejšie ako ľahšie. Zmiatla ho nasledujúca úvaha:  malú skalu možno dohodiť ďalej ako veľkú, takže veľká musí padať rýchlejšie.

hod skalou

 

 

Začiatkom 20. storočia potvrdil Galileove pozorovania Maďar barón Roland von Eötvös. Ten meral účinok gravitácie na rôzne materiály (azbest, loj, meď, voda, platina a drevo) pomocou torznej váhy.

eotvos eotvos

 

Koncom roka 1985 sa na barónove zistenia pozreli Ephraim Fischbach, teoretický fyzik na Purdue University v Indiane a jeho kolega Samuel Anderson. Fischbach zhrnul ich výsledky takto: „Eötvösove testy pravdupovediac ukázali, že objekty padajú v mierne odlišných rýchlostiach v závislosti na atómovom zložení  - čím hustejšie atómové jadro, tým pomalší pád. Eötvösovi kolegovia publikovali výsledky až po jeho smrti a odchýlky ignorovali ako štatisticky bezvýznamné."

http://tech.mit.edu/V105/N58/force.58n.html

ephraim fischbach

zelezo a hlinik zelezo a hlinik

 

Odvtedy sa vedci snažia pomocou sofistikovaných experimentov overiť  túto revolučnú myšlienku o existencii sily pôsobiacej proti gravitácii. Výsledky sú vskutku rôznorodé. Každý vedecký tím totiž používa odlišné metódy a prístroje, navyše v rôznom čase a na rôznom mieste.

http://www.rexresearch.com/articles/hyperch.htm

http://cdsweb.cern.ch/record/304748/files/9606249.pdf

Mimoriadny pokrok v tomto smere učinil tím vedcov Eöt-Wash. Z ich nedávnych testov sa zdá byť Fischbachov predpoklad s vysokou platnosťou potvrdený.

http://www.npl.washington.edu/eotwash/

 

Pri snahe zmerať čo najpresnejšie G, čiže gravitačnú konštantu, sme sa dočkali tiež prekvapenia. Tá bola a stále je mnohými považovaná za určitý druh božského čísla, a ktorého mechanický či fyzikálny pôvod sa pokúsil vysvetliť len málokto. Veď je to ako zisťovať prečo je pí  3,14 a nie 3,41!

Citujem z abstraktu experimentu uskutočneného v Rusku: „Naše opakované merania gravitačnej konštanty (G) ukazujú, že G sa značne mení  s orientáciou testovaných  telies vzhľadom na systém fixných hviezd..."  Merania dvomi nezávislými metódami ukazujú, že uróveň G anizotropie, nie je menšia ako 0,054%. http://www.intalek.com/Papers/SiderealGravity.pdf

predošlé výsledky: http://iopscience.iop.org/0034-4885/60/2/001

 

Aj keď podľa vedcov gravitácia riadi vesmír, ostatné sily sú bilión krát silnejšie.  Gravitačné pole Zeme je také slabé, že keď zdvíhame skalu, naše svaly poľahky prekonajú ťah 6 000 000 000 000 000 000 000 000 kg.

obelix

 

Gravitácia vždy zamestnávala hlavy veľkých vedcov. V 1687 publikoval Sir Isaac Newton univerzálny zákon gravitácie. Ten postuloval, že dve telesá sa vzájomne priťahujú silou úmernou hmotnosti prvého telesa vynásobenej hmotnosťou druhého telesa. Sila je nepriamo úmerná ich vzdialenosti. Tento vzťah popisuje vzorec:

newtnova rovnica

G

Nevznikol na základe nejakej novej teórie o tom, čo je príčina gravitácie, ale bol výsledkom experimentov a prijateľne  popisoval fyzikálne vzťahy telies na Zemi, aj v Slnečnej sústave.  Ani Einstein nebol schopný povedať nič podstatné k tomu, prečo hmotnosti telies násobíme a nie sčítavame, prečo je v menovateli r2 a nie r3 a odkiaľ pochádza to nepatrne malé číslo G s veľmi čudnými parametrami. Určité vlastnosti gravitácie silne pripomínajú geometrické vzťahy. To zrejme viedlo Einsteina k návrhu, že sama existencia hmoty ohýba časopriestor - matematický súradnicový systém v ktorom meriame pozíciu vesmírnych telies- a vytvára v ňom akési trhliny, ktoré priťahujú iné teleso.

zakriveny priestor

Ale stále to nie je skutočne geometrické vysvetlenie, je to znova len akási mystická príťažlivosť zakriveného časopriestoru a nedáva nám uspokojivé odpovede na základné otázky: ako gravitácia interaguje s hmotou? Prečo má Newtonov vzorec takú formu akú má? Ako je možné, že v tejto rovnici nie je žiadna akcelerácia? Že nie je žiadna premenná vzdialenosti v čitateľovi a žiadna premenná času v menovateli? Ako je možné, že získame silu, ktorá nedáva žiadnu akceleráciu, obzvlášť keď Newton sám definoval silu v termínoch akcelerácie?!

Sú to základné otázky, bez pochopenia ktorých je len ťažko diskutovať  o tom čo je a čo nie je v súlade so súčasnými teóriami.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo spravili české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.

KOMENTÁRE

Európska únia bez jadra. Aké v nej budeme mať postavenie

Reformy Únie sa naplno rozbehnú po nemeckých voľbách.


Už ste čítali?