Niekedy po tom všetkom nešťastí, keď rozmýšľame ako mu aspoň z časti predchádzať, pomôže náhoda a upriami našu pozornosť na nádejnú cestu ako predvídať zemetrasenia.
Zemetrasenia s magnitúdou 4.0 a viac v Chorvátsku a severnom Taliansku za uplynulých 30 dní. V Chorvátsku sa krúžky prelínajú, keďže väčšina bola v jednej lokalite pri meste Sisakak. (https://www.volcanodiscovery.com)V uplynulých dvoch týždňoch zasiahli obe krajiny viaceré zemetrasenia. To síce nie je nezvyčajné v tomto regióne, avšak tie v Chorvátsku mali ničivé následky aj ľudské obete a dotrasy stále neutíchajú. Všimol som si jednu zvláštnosť. Obe krajiny síce v tejto zemepisnej šírke oddeľuje Jadranské more, ale zemetrasenia boli pozoruhodne synchronizované (uvádzaný GTM čas).
6.1.2021 - silnejšie dotrasy
17:01 silné zemetrasenie Mag 5.0 v Chorvátsku
17:02 v severnom Taliansku Mag 4.3
a potom som sa postupne dopátral, že to nebola jediná "náhoda":
29.12.2020 - hlavný otras
11:19 zasiahlo Chorvátsko ničivé zemetrasenie Mag 6.4 a o jednu minútu
11:20 severné Taliansko Mag 5.4
28.12.2020 - predtrasy
5:28 Chorvátsko Mag 5.2 a o jednu minútu
5:29 severné Taliansko Mag 4.2
3 zemetrasenia s magnitúdou 5.0 a viac v priebehu 10 dní v Chorvátsku južne od Záhrebu a všetky tri mali o niečo slabšiu, ale okamžitú odozvu v 300-400 km vzdialenosti v severnom Taliansku (ostatné slabšie otrasy tu nie sú zobrazené, ale je ich desiatky až stovky - pozri zdroj) (https://www.volcanodiscovery.com)Po preskúmaní odbornej literatúry som zistil, že nemuselo ísť vôbec o náhodu. Čínsko-americkí tím geografov minulý rok (2020) publikoval štúdiu, ktorá analyzovala časopriestorové (geografické) zhlukovanie a vzťahy zemetrasení v Alpínsko - Himalájskom seizmickom pásme za obdobie 1973-2017. Nadviazali na pár predošlých globálnych výskumov (2004, 2012, 2018 a 2019 - pozri zdroje) a potvrdili, že aj v tomto regióne možno vypozorovať viaceré periódy a typy "správania sa" zemetrasení a hlavne, že všetko spolu súvisí oveľa viac, keď sú veci na mape sveta, ako len keď ich analyzujeme v Exceli resp. zvyčajnými seizmologickými štatistikami v menších "izolovaných" regiónoch. Zrazu vidíme spojitosť aj s tým, koľko zemetrasení a akého typu je v Indonézii či strednej Ázii a koľko v Európe, ako sa zhlukujú a navzájom ovplyvňujú. Sú napríklad typy, ktoré vyvolajú otrasy rovnakej magnitúdi a sú také, ktoré sú nasledované množstvom menších otrasov. Čo je však najzaujímavejšie, že seizmická energia (napätie/ tlak) sa zvykne v rádovo dňoch presúvať z jednej lokality do druhej pozdĺž tisíce kilometrov dlhých zlomov, okrajov litosferických platní, cez hlboké kontinentálne štruktúry a cestou vytvára typické klastre (zhluky) zemetrasení. Títo vedci nám ukazujú cestu akou sa uberať pri predpovediach zemetrasení.
Predpokladám, že za vznik zemetrasení tak ako vulkanizmu môže nasledujúci rad príčin a reakcií:
zmeny skupenstva látok na hranici spodného plášťa a kvapalného jadra (fázový posun? ionizácia?)
zmeny objemu v zemskom plášti (okrem mechanického tlaku v horninách sa presúvajú kvapaliny a plyny, predovšetkým voda, oxid uhličitý, vodík, metán, radón,..)
zvýšený tlak a presun k povrchu cez hlboké zlomy (prvé zemetrasenia majú hypocentrum až 200-800 km pod povrchom v kontinentálnych koreňoch (kratónoch) a ponorených litosferických platniach)
zemská kôra hrubá 60-250 km cez tektonické pohyby sadá/ naťahuje sa/ stláča (prispôsobuje sa novému tvaru Zeme, čiže zmene zakrivenia a rozloženiu hmoty - posúva sa nepatrne aj gravitačné centrum Zeme)
zlomy v zemskej kôre sa ďalej otvárajú/ posúvajú a napätie sa uvoľňuje (zemetrasenia, vulkanizmus, únik plynov a kvapalín)
zemetrasenie môžu spúšťať a napomáhať aj ďalšie faktory (slapové javy, slnečný vietor - najmä protóny cez piezoelektrický jav v horninách, človek - ťažba, priehrady, elektrárne, atď.)
Z toho sa dá odvodiť, že tlakové vlny (seizmické napätie) sa presúvajú najskôr z hĺbky na povrch a potom pozdĺž zlomov a hraníc litosferických platní a zemetrasenia sú teda z časti predvídateľné či monitorovateľné. Tieto pomalé tlakové vlny putujú podobne ako morské prílivové prúdy v pravidelných cykloch (cca o 100-500 km/ deň) a následne spôsobujú zemetrasenia čiže rýchle, často ničivé šokové vlny. Veľké územie tak môže rezonovať (dotrasy) ešte dni či týždne, kým sa všetka energia presunie a uvoľní.
Zemetraseniam v Chorvátsku a Taliansku zrejme predchádzali silné otrasy v strednej Ázii postupujúce tradične cez Turecko do oblasti Stredozemného mora dni vopred a mohli slúžiť ako varovný signál. Okrem pochopenia tohto princípu je dôležité, aby vedci sledovali množstvo ďalších údajov - úniky CO2 a ďalších plynov, zvýšenie termálneho prúdenia zo zlomov kôry, rýchly zdvih alebo pokles časti územia, zmeny hodnôt elektrických nábojov v horninách, atď. Len tak budeme schopní včas varovať ľudí cez médiá a SMS správami, aby sa povedzme pre najbližších 48 hodín pripravili na možné otrasy a mali inštrukcie čo robiť. Aj tornáda sa považovali ešte donedávna za úplne nepredvídateľné a vďaka pokroku technológií sa to zmenilo a výstrahy fungujú.
!!! AKO SA PRIPRAVIŤ A ČO ROBIŤ POČAS ZEMETRASENIA ? (otvorí sa článok na novej karte) !!!
UPDATE: Trošku som si preskenoval Zem cez jeden fajn program a zistil, že obe miesta sú spojené veľkým zlomovým pásmom ktoré otvára Jadranské more. Trhlinu v kontinentálnom kratóne Európy možno sledovať už pár km pod morským dnom a pokračuje stovky kilometrov hlboko. Málo kto vie, že Zem je pevná až do hĺbky 2900 km a niektoré kontinenty majú obdobne hlboké korene alebo delaminované - odtrhnuté fragmenty. Celkovo štruktúra zemského plášťa pripomína gigantickú kvapľovú jaskyňu zaplavenú bahnom, pieskom a kamením. Kontinentálna kôra po ktorej kráčame je ako tenká vrstva pôdy a skaly ležiaca na nej. Tak treba dúfať, že tie stalagnáty budú ešte dlho a dobre držať ;)
Vnútorné podpovrchové štruktúry kontinentov, ktoré možno zobraziť vďaka seizmickej tomografii - obdoba ultrazvuku, akurát, že v tomto prípade sa snímajú zemetrasné vlny a vytvára z nich 3D obraz. (Dominik Katona, zdroj dát: http://dagik.org/misc/gst/GAP_P4/viewer.html)
Zdroje:
Seismic spatiotemporal characteristics in the Alpide Himalayan Seismic Belt (2020) https://www.researchgate.net/publication/341979372_Seismic_spatiotemporal_characteristics_in_the_Alpide_Himalayan_Seismic_Belt (pdf na stiahnutie tu:https://sci-hub.se/10.1007/s12145-020-00468-3)
Spatial-temporal Distribution Characteristics of Global Seismic Clusters and Associated Spatial Factors (2019)https://www.researchgate.net/publication/334306618_Spatial-temporal_Distribution_Characteristics_of_Global_Seismic_Clusters_and_Associated_Spatial_Factors alebo tu iná verzia: http://www.sssampling.cn/down/2019Yang%20J-JGS.pdf
MIGRATION OF SEISMIC AND VOLCANIC ACTIVITY AS DISPLAY OF WAVE GEODYNAMIC PROCESS (2012)http://repo.kscnet.ru/1884/1/Vikulin_2012_Migration.pdf
Long-Term Clustering, Scaling, and Universality in the Temporal Occurrence of Earthquakes (2004)https://www.researchgate.net/publication/8614786_Long-Term_Clustering_Scaling_and_Universality_in_the_Temporal_Occurrence_of_Earthquakes
On the correlation between solar activity and large earthquakes worldwide (2020) https://www.nature.com/articles/s41598-020-67860-3
Global-scale control of extensional tectonics on CO2 earth degassing (2018) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6214998/
How To Forecast Earthquakes the ‘Dutchsinse’ Way? https://www.earthquakesandweather.com/index.php/how-to-forecast-earthquakes-the-dutchsinse-way/
EARTHQUAKE RESEARCH COULD IMPROVE SEISMIC FORECASTS (2018) https://comet.nerc.ac.uk/earthquake-research-could-improve-seismic-forecasts/
Global review of human-induced earthquakes (2018) https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S001282521730003X
Beyond Plate Tectonics: Unsettling Settled Science (2018) https://books.google.sk/books?id=L5IIEAAAQBAJ&lpg=PP1&dq=james%20maxlow%20geology&hl=sk&pg=PP1#v=onepage&q&f=false
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
